GPS N 48.34642° E 018.10881°
Vrch Zobor, je najvyššie položenou časťou opevneného areálu hradiska Zobor. Budovatelia hradiska tu využili prirodzenú výraznú konfiguráciu terénu. Informačná tabuľa je osadená v telese valu, ktorý je v tomto mieste málo výrazný a v čase bujnej vegetácie takmer nepozorovateľný. Val je po pár metroch opäť zreteľný. Zvažuje sa smerom na východ (smer Žibrica), postupne mohutnie (vľavo popri červenej turistickej trase) v dĺžke asi 90 m. Menej výrazným sa stáva pri skalnom kopovitom útvare, ktorý sa nachádza vpravo od chodníka.
Nevie sa presne, akú úlohu mala skalná vyvýšenina Zobora u prvých obyvateľov hradiska v neskorej dobe bronzovej (10. – 8. storočie pred n. l.). Skalnatý hrebeň nebol vhodný pre výstavbu obydlí a trvalé osídlenie. Ako najvyššie položené miesto na hradisku (najbližšie k slnku) však mohol byť využívaný na konanie náboženských obradov. Zároveň bol odtiaľto najlepší výhľad na areál hradiska i do širokého okolia. Zo Zobora je pekný výhľad na strednú časť pohoria Tribeč, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Požitavie i Ponitrie, a tiež Gerecse a Pilis v Maďarsku.
Je pravdepodobné, že Slovania v priebehu 9. storočia túto strategickú polohu tiež využívali ako refúgium a vrchol Zobora mohol slúžiť ako pozorovacie a signalizačné stanovište. Dopĺňal tak sústavu opevnených polôh ako Hradný kopec, Vŕšok, Martinský vrch a Lupka.
Pôvod pomenovania vrchu Zobor je nejasný. Prvýkrát sa uvádza už v Zoborských listinách z roku 1111 a 1113 n. l. Jedna z hypotéz hovorí, že dostal pomenovanie podľa vodcu Slovanov, ktorý sa volal Zobor. Druhá uvádza pomenovanie podľa zubra hrivnatého, ktorý sa tu v tom období bežne vyskytoval. Podľa ďalších hypotéz by mohlo ísť o spodobenie staroslovienskeho „sobor“ – kláštor, nakoľko na úpätí vrchu, v priestore dnešného liečebného ústavu, sa nachádzal benediktínsky kláštor svätého Hyppolita, alebo prirovnaním veľkosti kopca a spodobením slova obor.
HNCH Hradisko Zobor tu má spoločnú zastávku s NCH Zoborské vrchy. Je zároveň križovatkou Ponitrianskej magistrály – červenej a zelenej turistickej trasy. Zelená trasa tu končí a zároveň križuje val hradiska. Vedie od románskeho kostola sv. Michala v Dražovciach cez maloplošnú prírodnú rezerváciu Zoborská lesostep. V oblasti Lyžiarskej lúky, pri Troch duboch a rázcestí turistických trás modrá a zelená, môžete pozorovať pozostatky prvého z dvojice predsunutých obranných valov.
Navigačný text smer zastávka č. 7 Odbočka z červenej
Trasa pokračuje súbežne s červenou turistickou značkou (smer Žibrica) približne 120 m k zastávke č. 7 Odbočka z červenej. Tu odbočte vpravo z červenej turistickej trasy a opatrne (náročný terén – skaly a korene stromov) v smere značenia dole valom 100 m k zástavke č. 8 Východná brána.
