O hradisku

Národná kultúrna pamiatka hradisko Zobor (ďalej HZ), na juhozápadnom výbežku masívu Tribeč, je najrozsiahlejšia pamiatka v blízkosti mesta Nitry. Ohraničuje ho obranný val, dlhý takmer 2 km, miestami vysoký až 7 metrov, ktorý obopína temeno vrchov Pyramída a Zobor. Areál HZ dosahuje aj s opevnenými predhradiami rozlohu približne 18 ha a zasahuje do štyroch katastrálnych území (Zobor, Nitrianske Hrnčiarovce, Mechenice a Dražovce. V pôdoryse má uzatvorený tvar približne formu ľadvinky.

Vznik HZ sa datuje do neskorej doby bronzovej (10. až 8. storočie pred n. l.). Najstaršie osídlenie HZ je späté s ľudom lužickej kultúry (LK), ktorý v tomto období budoval rozsiahle hradiská výšinného typu. Osídlenie tu zaniklo na konci 8. storočia pred n. l. Okolité hradiská v masíve pohoria Tribeč a mnohé otvorené osady LK pretrvali do staršej doby železnej (7. stor. pred n. l.). Ich zánik zapríčinilo pravdepodobne niekoľko faktorov, okrem zmeny klimatických podmienok to bol najmä príchod jazdeckých bojovníckych družín z oblasti nadčiernomorských stepí a severného Kaukazu, s ktorými sú spájané početné nálezy trojbokých hrotov šípov. Stále nezodpovedaná je otázka osídlenia HZ v období Veľkej Moravy. V tomto období mohlo byť staršie opevnenie využité ako refúgium (útočisko) a strážny bod.

HZ malo strategické postavenie, bolo prvým nárazníkovým hradiskom z oblasti Podunajskej nížiny, s dobrým a širokým rozhľadom, s možnosťou pozorovať a kontrolovať veľké územie. Bolo súčasťou systému hradísk LK v pohorí Tribeč, ktoré boli najskôr správnymi a hospodárskymi centrami pre poľnohospodárske osady v ich zázemí (Žibrica, Veľký Lysec, Veľký Tribeč, Šiance, Krnča-Tábor). Opevnenie HZ a ťažko dostupný terén poskytovali v čase ohrozenia útočisko pre obyvateľov okolitých otvorených osád na svahoch Zobora a v údolí Nitry (napr. osady v priestore Špecializovanej nemocnice sv. Svorada, Šindolky alebo nad Nitrianskymi Hrnčiarovcami). Obyvatelia týchto opevnených aj neopevnených sídiel svojich mŕtvych spaľovali na pohrebných hraniciach a pochovávali najčastejšie do keramických urien. Podľa jedného z modelov osídlenia je v hospodárskom zázemí hradísk Zobor a Žibrica doteraz známych až 28 otvorených sídlisk a 7 pohrebísk LK.

Samotný obranný val pozostával z násypu kamenia a hliny, ktorý bol spevnený drevenou roštovou konštrukciou. Na hrebeni valu stála palisáda z drevených kolov. Z vnútornej strany valu je takmer v celej dĺžke viditeľná priehlbeň, ktorá vznikla vyťažením materiálu na jeho výstavbu.

Tri vstupy do hradiska tvorili polokliešťové brány a ústili do nich pôvodné prístupové cesty. V súčasnosti do západnej brány ústi červená turistická trasa a zároveň cesta pre vozidlá. Do severnej brány ústi modrá turistická trasa z Lyžiarskej lúky. Východnou bránou prechádza zvážnica do Nitrianskych Hrnčiaroviec. Brány boli drevené, pravdepodobne zdvojené, silne opevnené a mohli byť spriahnuté so strážnou vežou. Severná a východná brána boli navyše chránené predsunutým opevnením.

 

Okolie hradiska bolo pravdepodobne odlesnené kvôli lepšiemu výhľadu a tiež z dôvodu využitia dreva na palivo a stavebný materiál. V širšom okolí sa nachádzajú ďalšie línie obranných valov, ktoré chránili prístupy k hradisku na najviac dostupných miestach.

Vo vnútri hradiska sa pravdepodobne nachádzali drevené obydlia a hospodárske objekty. Doteraz vykonané archeologické výskumy nepotvrdili zvýšenú koncentráciu sídliskových objektov. Cisterna na zachytávanie dažďovej vody vznikla prehradením úžľabiny obranným valom v západnej časti hradiska. Skalnatý vrchol Zobora, nevhodný na trvalé obývanie, mohol slúžiť ako sakrálny areál.

 

Archeologický výskum tu prebiehal v rokoch 1968-69 a 1986-87. Doteraz sú v teréne viditeľné rezy valom v severnej bráne a v areáli hradiska aj poklesnuté plochy na miestach archeologických sond. Spolu bola preskúmaná plocha cca 14 árov. Nálezy datujú hradisko Zobor do neskorej doby bronzovej. Väčšinu nálezov tvorili fragmenty keramických nádob a len malé množstvo tvorili kovové predmety (bronzová kopija, dva železné nožíky a zlomky bronzových predmetov). Dávnejšie známym nálezom je bronzová sekera s tuľajkou.

 Sondážnym archeologickým výskumom v rokoch 1986 – 1987 bolo okrem množstva keramických fragmentov zistené jedno ohnisko s estrichom na úrovni podložia a zvyšky mazanice, ktoré naznačujú prítomnosť obytných objektov. Časť estrichu sa našiel aj pri výskume v r.1968-1969.

Vo vnútri hradiska sa pravdepodobne nachádzali drevené obydlia a hospodárske objekty. Doteraz vykonané archeologické výskumy nepotvrdili zvýšenú koncentráciu sídliskových objektov. Cisterna na zachytávanie dažďovej vody vznikla prehradením úžľabiny obranným valom v západnej časti hradiska. Skalnatý vrchol Zobora, nevhodný na trvalé obývanie, mohol slúžiť ako sakrálny areál.

Počas 2. svetovej vojny bol vrch Zobor a Pyramída cieľom paradesantného výsadku. 29. septembra 1944 tu pristál 14 členný výsadok partizánskej skupiny Národný pomstiteľ, ktorý tu krátko zotrval a vyvíjal činnosť v prospech Slovenského národného povstania. Následne sa presunul do oblasti Skýcova (pozri pamätnú tabuľu na telekomunikačnej veži na Pyramíde).

 

Poslednými trvalými obyvateľmi boli od sedemdesiatych rokov vojaci ČSĽA, neskôr vojaci ČSA a Slovenskej armády, ktorí na prelome milénia opustili Pyramídu.

Na texte spolupracovali:
Mgr. Róbert Daňo, PhD., Peter Meňhart, Mgr. Peter Bisták, Mgr. Gašpar Fronc,
o. z. Hradisko Zobor v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Nitre
Použitá literatúra a pramene:
Furmánek, V. Veliačik, L. Vladár, J.: Slovensko v dobe bronzovej. Bratislava 1991.
Fusek, G. Zemene, M. (eds.): Dejiny Nitry. Od najstarších čias po súčasnosť. Nitra 1998.
Nitra. Príspevky k najstarším dejinám mesta. Nitra 1993.
Veliačik, L. Romsauer, P.: Vývoj a vzťah osídlenia lužických a stredodunajských popolnicových polí na západnom Slovensku. I. Katalóg. Nitra 1994.
Web a Informačné materiály mesta Nitra, ŠOP, Správa CHKO Ponitrie, archív KPÚ v Nitre, Archív o.z. Hradisko Zobor

Ďakujeme za pomoc:
Krajský pamiatkový úrad v Nitre, Krajský úrad Životného prostredia Nitra, Správa CHKO Ponitrie, Rímskokatolícka cirkev biskupstvo Nitra a priatelia hradiska Zobor

HRADISKO ZOBOR