O hradisku – OZ HRADISKO ZOBOR

Národná kultúrna pamiatka hradisko Zobor (ďalej HZ), na juhozápadnom výbežku pohoria Tribeč, je najrozsiahlejšia pamiatka v blízkosti mesta Nitry. Ohraničuje ho obranný val, dlhý takmer 2 km, miestami vysoký až 7 metrov, ktorý obopína temeno vrchov Pyramída a Zobor. Areál HZ dosahuje aj s opevnenými predhradiami rozlohu približne 18 ha a zasahuje do štyroch katastrálnych území (Zobor, Nitrianske Hrnčiarovce, Mechenice a Dražovce). V pôdoryse má uzatvorený tvar približne formu ľadvinky.

Hradisko Zobor na snímke leteckého laserového skenovania
(© Úrad geodézie, kartografi e a katastra SR, © T. Lieskovský, STU Bratislava)

Vznik HZ sa datuje do neskorej doby bronzovej (10. až 9. storočie pred n. l.). Najstaršie osídlenie HZ je späté s ľudom lužickej kultúry (LK), ktorý v tomto období budoval rozsiahle hradiská výšinného typu. Osídlenie tu zaniklo v priebehu 8. storočia pred n. l. Okolité hradiská v pohorí Tribeč a mnohé otvorené osady LK pretrvali do staršej doby železnej (8.–7. stor. pred n. l.). Ich zánik zapríčinilo pravdepodobne niekoľko faktorov, okrem zmeny klimatických podmienok to bol jednak príchod cudzích jazdeckých bojovníckych družín z oblasti nadčiernomorských stepí a severného Kaukazu do Karpatskej kotliny a s tým súvisiace presuny iných obyvateľov, ale aj vážna hospodárska kríza, pravdepodobne ničivá epidémia a tiež zmena v stratégii osídlenia. Stále nezodpovedaná je otázka osídlenia HZ v období Veľkej Moravy. V tomto období mohlo byť staršie opevnenie využité ako refúgium (útočisko) a strážny bod.

Hradisko Zobor – národná kultúrna pamiatka 3D Model
Pamiatkový úrad SR; Zdroj produktov LLS: ÚGKK SR; Vizualizácia a 3D zobrazenie: T. Lieskovský (STU Bratislava)
© Pamiatkový úrad SR; © OZ Hradisko Zobor

HZ malo strategické postavenie, bolo prvým nárazníkovým hradiskom z oblasti Podunajskej nížiny, s dobrým a širokým rozhľadom, s možnosťou pozorovať a kontrolovať veľké územie. Bolo súčasťou systému hradísk LK v pohorí Tribeč, ktoré boli najskôr správnymi a hospodárskymi centrami pre poľnohospodárske osady v ich zázemí (Žibrica, Veľký Lysec, Veľký Tribeč, Šiance, Krnča-Tábor). Opevnenie HZ a ťažko dostupný terén poskytovali v čase ohrozenia útočisko pre obyvateľov okolitých otvorených osád na svahoch Zobora a v údolí Nitry (napr. osady v priestore Špecializovanej nemocnice sv. Svorada, Šindolky alebo nad Nitrianskymi Hrnčiarovcami). Obyvatelia týchto opevnených aj neopevnených sídiel svojich mŕtvych spaľovali na pohrebných hraniciach a pochovávali najčastejšie do keramických urien. Podľa jedného z modelov osídlenia je v hospodárskom zázemí hradísk Zobor a Žibrica doteraz známych až 28 otvorených sídlisk a 7 pohrebísk LK.

Samotný obranný val pozostával z drevenej konštrukcie vyplnenej kamením a hlinou. Na hrebeni valu stála palisáda z drevených kolov. Z vnútornej strany valu je takmer v celej dĺžke viditeľná priehlbeň, ktorá vznikla vyťažením materiálu na jeho výstavbu.

Ideová rekonštrukcia valu hradiska Zobor (© o.z. Hradisko Zobor)

Tri vstupy do hradiska tvorili polokliešťové brány, do ktorej ústili dodnes viditeľné prístupové cesty. V súčasnosti do západnej brány ústi červená turistická trasa a zároveň cesta pre vozidlá. Do severnej brány ústi modrá turistická trasa z Lyžiarskej lúky. Východnou bránou prechádza zvážnica do Nitrianskych Hrnčiaroviec. Brány boli drevené, pravdepodobne silne opevnené a spriahnuté so strážnou vežou. Severná a východná brána boli navyše chránené predsunutým opevnením.

Ideová rekonštrukcia brány hradiska Zobor (© o.z. Hradisko Zobor)

Okolie hradiska bolo pravdepodobne odlesnené kvôli lepšiemu výhľadu a tiež z dôvodu využitia dreva na palivo a stavebný materiál. V širšom okolí sa nachádzajú ďalšie línie obranných valov, ktoré chránili prístupy k hradisku na najviac dostupných miestach.

Archeologický výskum tu prebiehal v rokoch 1968 –1969 a 1986 –1987. Doteraz sú v teréne viditeľné rezy valom v severnej bráne a v areáli hradiska aj poklesnuté plochy na miestach archeologických sond. Spolu bola preskúmaná plocha cca 14 árov. Nálezy datujú hradisko Zobor do neskorej doby bronzovej a staršej fázy staršej doby železnej. Väčšinu nálezov tvorili fragmenty keramických nádob a len malé množstvo tvorili kovové predmety (bronzová kopija, dva železné nožíky a zlomky bronzových predmetov). Dávnejšie známym nálezom je bronzová sekera s tuľajkou.

Sekera z neskorej doby bronzovej z hradiska Zobor (kresba: E Zeleňáková, podľa M. Novotná 1970)
(drawing: E. Zeleňáková, source: M. Novotná 1970)

Sondážnym archeologickým výskumom v rokoch 1986 –1987 bolo okrem množstva keramických fragmentov zistené jedno ohnisko s hlinou vymazaným dnom (tzv. estrich) na úrovni podložia a zvyšky mazanice, ktoré naznačujú prítomnosť obytných objektov. Časť estrichu sa našiel aj pri výskume v rokoch 1968 –1969.

Rekonštruovaná misovitá nádoba z archeologického výskumu hradiska Zobor
(photo: P. Romsauer)

Vo vnútri hradiska sa pravdepodobne nachádzali drevené obydlia a hospodárske objekty. Doteraz vykonané archeologické výskumy nepotvrdili zvýšenú koncentráciu sídliskových objektov. Cisterna na zachytávanie dažďovej vody vznikla prehradením úžľabiny obranným valom v západnej časti hradiska. Skalnatý vrchol Zobora, nevhodný na trvalé obývanie, mohol slúžiť ako sakrálny areál.

Plán hradiska Zobor s lokalizáciou archeologických sond z výskumov
B. Chropovského v r. 1968-1969 (červenou) a P. Romsauera z r. 1986-1987 (modrou a zelenou).
Prerušovanou modrou líniou sú vyznačené oblasti s ďalšími sondami z r. 1987
(na základe podkladov P. Romsauera spracovala B. Lofajová Danielová)

Hradisko Zobor a jeho blízke okolie poskytovalo útočisko nielen ľuďom v dávnych dobách, ale tiež prenasledovaným v období 2. svetovej vojny. Zoborčania – vinohradníci im vybudovali skromný prístrešok, zásobovali ich tu potravinami, pomáhali im prežiť. Viacerým pomohli cez letisko Nitra za hranice.

Počas 2. svetovej vojny bol vrch Zobor a Pyramída cieľom paradesantného výsadku. 29. septembra 1944 tu pristál 14 členný výsadok partizánskej skupiny Národný pomstiteľ, ktorý tu krátko zotrval a vyvíjal činnosť v prospech Slovenského národného povstania. Následne sa presunul do oblasti Skýcova (pozri pamätnú tabuľu na telekomunikačnej veži na Pyramíde).

Poslednými trvalými obyvateľmi boli od sedemdesiatych rokov vojaci ČSĽA, neskôr vojaci ČSA a Armády SR, ktorí na prelome milénia opustili Pyramídu.

Na texte spolupracovali:
Peter Bisták, Peter Meňhart, Róbert Daňo, Gašpar Fronc, Petra Kmeťová, Ivan Balla,
o. z. Hradisko Zobor v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Nitra a Pamiatkovým úradom SR

Odborná spolupráca:
Peter Romsauer, Barbora Lofajová Danielová, Tibor Lieskovský

Literatúra a pramene:
Danielová, B.: Keramika lužickej kultúry z hradiska Zobor v Nitre. Diplomová práca, Katedra archeológie FF UKF v Nitre, 2017.
Eisner, J.: Slovensko v pravěku. Bratislava 1933.
Furmánek, V., Veliačik, L., Vladár, J.: Slovensko v dobe bronzovej. Bratislava 1991.
Furmánek, V. (ed.): Staré Slovensko IV. Doba bronzová. 2015.
Fusek, G., Zemene, M. (eds.): Dejiny Nitry. Od najstarších čias po súčasnosť. Nitra 1998.
Horňák, M.: Kolaps osídlenia kultúr popolnicových polí s dôrazom na lužickú kultúru v priestore dnešného juhozápadného Slovenska.
Zborník Slovenského národného múzea CXIII – 2019, Archeológia 29, 91–100.
Horňák, M., Stegmann-Rajtár, S.: Osídlenie stredného Ponitria v neskorej dobe bronzovej a včasnej dobe železnej: využitie GIS-analýz.
Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV 43, 2008, 43–52.
Kujovský, R.: Príspevok k poznaniu vzťahov lužických a stredodunajských popolnicových polí na Slovensku. Slovenská archeológia XLII – 2, 1994, 261–317.
Nitra. Príspevky k najstarším dejinám mesta. Nitra 1993.
Novotná, M.: Die Äxte und Beile in der Slowakei. Prähistorische Bronzefunde, IX/3, München 1970.
Romsauer, P.: Výskum na Zobore v Nitre. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v r. 1987, Nitra 1988, 114.
Veliačik, L., Romsauer, P.: Vývoj a vzťah osídlenia lužických a stredodunajských popolnicových polí na západnom Slovensku. I. Katalóg. Nitra 1994.
Web a informačné materiály Mesta Nitra, ŠOP, Správa CHKO Ponitrie, Pamiatkový úrad SR, archív KPÚ Nitra, archív o. z. Hradisko Zobor.

Ďakujeme za pomoc:
TIC Nitra, Aero Slovakia, a. s., Krajskému úradu životného prostredia Nitra, Správe CHKO Ponitrie, Rímskokatolíckej cirkvi biskupstvu Nitra, Úradu geodézie, kartografi e a katastra SR a priateľom hradiska Zobor (Viktor Farmadin, Róbert Horváth, Marek Áč, Vladimír Pančík, Miloš Gajdoš, Anton Kušš)